Dalimir Hajko Uk Forex

Do zkladnej koly nastupil gegen Bratislave, kde v roku 1961 aj zmaturoval na gymnziu. V roku 1967 ukonil tdium slovenskho jazyka von filozofie na Filozofickej fakulte Großbritannien v Bratislave. Dalimr Hajko sa narodil v Mtnej gegen rodine knhkupca von od tleho detstva il v Bratislave. Po maturitnej skke rok pracoval ako asistent rie eskoslovenskom rozhlase v Bratislave. Po vysokokolskom tdiu na Filozofickej fakulte Univerzität Komenskho v roku 1967 psobil ako vedeck pracovnk stavu filozofie eine sociolgie SAV. V roku 1986 preiel do Literrnovednho stavu SAV. Od roku 1991 bol redaktorom Slovenskho rozhlasu, viedol tie literrnokritick ein vedeck vskum v Nrodnom literrnom Zentrum. Von Robotern im Jahr 1999 Pracuje na Filozofickej fakulte Univerzity Kontantna Filozofa gegen Nitre. Ako univerzitn profesor psob na Katedre kulturolgie. Spisovate debutoval v roku 1975 Inhaltsverzeichnis filozofickmi esejami Rozptie da. Zama sa v nich nad nad viacermi monosami formovania harmonickej osobnosti na konci 20. storoia. Sie haben noch keine Artikel in Ihrem Warenkorb. V rokoch 1976 ein 1977 napsal dve alie knihy Niekoko inpirci a Sondy. Diela s sbormi esej ein literrno-filozofickch reflexi nad literrnou tvorbou i konkrtnymi dielami niektorch slovenskch prozaikov ein bsnikov vtedajej mladej ein strednej genercie. Knihu Filozofia ein sozialistischer kultra vydal v roku 1979. Analyzuje v nej vzah kultry a civilizcie. V TDII Zaiatky marxistickej filozofie na Slovensku z roku 1986 SkMA genzu vvoja tohto filozofickho myslenia a jeho prejavov i vplyvu na Slovensk spolonos. O rok neskr wylo Dalimrovi Hakkovi dielo Tvorcovia vekch mylienok. Sstredil doho biografickch esej o najvznamnejch predstaviteoch filozofickho myslenia v dejinch udstva. K alm dielam patr kniha esej Okamihy pozie z roku 1990 Rozptie da ein noci (1992), Existencia v literatre Vyla v roku 1996 zatia poslednm dielom je monografia Joh Stacho z roku 1998. Rozptie da (1975) - Knin Debüt, filozofick eseje Niekoko inpirci (1976) Sondy (1977) Filozofia ein socialistick kultra (1979) Zaiatky marxistickej filozofie na Slovensku (1986) Tvorcovia vekch mylienok (1987) Okamihy pozie (1990) Rozptie da ein noci (1992) Existencia v literatre (1996) Jan Stacho (1998) - monografia zdroj: Bücher. sk, foto: Peter PROCHZKArigoroacutezne pokra269ovanie: UAP filozofia Katedra filozofie maacute pod318a Sekte 83 ods. 1 ein v suacutelade s sect53 ods. 8 zaacutekona 269. 1312002 Z. z. o vysokyacutech scaronkolaacutech akreditovaneacute praacutevo na vykonaacutevanie rigoroacuteznych skuacutescaronok v tyacutechto scarontudijnyacutech odboroch: scarontudijnyacute odbor u269ite318stvo akademickyacutech predmetov v scaronpecializaacutecii vyacutechova k ob269ianstvu scarontudijnyacute odbor filozofia (pre filozofov i nefilozofov) Teacutezy k rigoroacuteznym skuacutescaronkam naacutejdete v sekcii ScaronTUacuteDIUM. 269as357 PRE ScaronTUDENTOV (scarontaacutetne skuacutescaronky einer zaacutevere269neacute praacutece).Gestori povereniacute vykonaacutevaniacutem rigoroacuteznej skuacutescaronky z odboru filozofia dejiny filozofie pre nefilozofov: prof. PhDr. Dalimiacuter Hajko, DrSc. (Mana382ment kultuacutery a turizmu) doc. Viera Jakubovskaacute, PhD. (Katedra rusistiky, Uacutestav literaacuternej a umeleckej komunikaacutecie) Mgr. Andrea Javorskaacute, PhD. (Katedra masmediaacutelnej komunikaacutecie a reklamy) doc. PhDr. Vladimiacuter Manda, CSc. (Katedra histoacuterie, Katedra archeoloacutegie) Tatiana Mandovaacute, CSc. (Oddelenie translatoloacutegie) Mgr. Klement Mitterpach, PhD. (Katedra anglistiky a amerikanistiky) doc. PaedDr. 317ubica Predanocyovaacute, PhD. (Katedra slovenskeacuteho jazyka, Katedra slovenskej literatuacutery) doc. ThDr. PhDr. Tomaacutescaron Pru382inec, PhD. (Katedra socioloacutegie, Katedra romanistiky) Mgr. Richard S357ahel, PhD. (Katedra politoloacutegie ein euroacutepskych scarontuacutediiacute, Katedra 382urnalistiky) doc. PhDr. Duscaronan Scaronpirko, PhD. (Katedra etnoloacutegie a etnomuzikoloacutegie, Katedra muzeoloacutegie) Mgr. Martin Vascaronek, PhD. (Katedra germanistiky)